Fajky na tabak a ich história sú pre nadšencov chladného dymu bezpochyby témou tém – dávku pozornosti si však od svojich verných a skalných fanúšikov zaslúžia celkom určite. V našich moderných dejinách je v kruhu nadšencov fajok na tabak možné nájsť aj množstvo známych a slávnych osobností, ktoré podľahli ich čaru.
Okrem iných to bol napríklad Roald Amundsen – nórsky polárny bádateľ, ktorý ako prvý človek na svete dosiahol južný pól, Albert Einstein – teoretický fyzik nemeckého pôvodu a autor teórie relativity, považovaný za najvýznamnejšieho vedca 20. storočia, Klement Gottwald – prvý robotnícky a komunistický prezident Československa, Ernesto “Che“ Guevara – revolucionár a partizánsky vodca počas Kubánskej revolúcie, Josif Vissarionovič Stalin – sovietsky politik a diktátor alebo aj Mark Twain – jeden z najvýznamnejších amerických spisovateľov. Prvé zmienky o fajkách však siahajú do oveľa dávnejšej histórie – táto sa počíta v tisíckach rokov!
Kedy sa objavili prvé fajky? Bolo to už naozaj veľmi dávno!
Najstaršie nálezy fajok pochádzajú zo staršej bronzovej doby či obdobia antiky. V tomto čase sa však tabak v Európe ešte nefajčil. K jeho rozšíreniu na starom kontinente došlo až v 15. storočí po tom, ako ho zo svojej prvej výpravy do Ameriky priviezol taliansky moreplavec Krištof Kolumbus. Dovtedy sa tu fajčili iba vonné a aromatické bylinky či omamné látky – z dôvodu ich psychoaktívnych schopností ich využívali hlavne vtedajší kňazi či druidi pri svojich náboženských rituáloch.
K rozšíreniu fajok a tabaku na našom území prispelo ovládnutie strednej Európy Turkami či tridsaťročná vojna. Môžu za to hlavne vojaci, ktorí mali fajky s tabakom vo svojej povinnej výbave. Na území dnešného Slovenska sa prvé fajky objavujú okolo roku 1650, prvé dielne na ich výrobu však vznikli omnoho neskôr. Fajky z hliny sa sprvoti vyrábali v klasických hrnčiarsky dielňach – vypaľovali sa v peciach určených na pečenie chleba. Fajkári, špecializujúci sa na ich výrobu, sa od hrnčiarov odčlenili až neskôr.
Aké druhy fajok sa našli alebo vyrábali na Slovensku?
Už v tomto období sa fajky delili do dvoch hlavných kategórií. Prvou skupinou boli precízne a mimoriadne kvalitne spracované kúsky, ktoré boli doslova umeleckými predmetmi. Tieto sa veľmi často sa stávali objektom záujmu zberateľov a súčasťou rozličných zbierok. Druhým typom boli fajky určené pre širšie masy obyvateľov a slúžili na bežné – denné používanie. Počas archeologických vykopávok a výskumu boli na našom území nájdené fajky pochádzajúce z rôznych kútov sveta. Objavené boli fajky holandské, maďarské, turecké, anglické, ale aj také, ktoré boli vyrobené priamo u nás.
Najznámejší slovenský fajkár pochádzal z Banskej Štiavnice! Viete, o kom je reč?
Vychýreným výrobcom hlinených fajok na Slovensku bol majster Karol Zachar (1852-1925). V roku 1870 založil v Banskej Štiavnici dielňu, v ktorej vyrábal až 80 druhov vysokokvalitných hlinených fajok na tabak. Materiál na ich výrobu pochádzal z blízkeho okolia mesta – banskoštiavnická hlina sa vyznačovala mimoriadnou kvalitou. Fajky Karola Zachara, tzv. štiavničky, boli populárne nielen doma – exportovali sa na nemecký, taliansky, kanadský, anglický, ruský, belgický či egyptský trh, ale aj do Mexika, Indie alebo USA. Boli pýchou mnohých svetových výstav, kde získali množstvo ocenení.
V roku 1925 prevzal dielňu Rudolf Môczik, ktorý bol synovcom manželky Karola Zachara. V čase najväčšej slávy sa tu vyrobilo asi 26 tisíc kusov hlinených fajok ročne – jeden zamestnanec ich dokázal vyprodukovať denne aj sedemdesiat. Celkovo ich opustilo dielňu za celú dobu jej existencie viac než 10 miliónov – a to už je fakt slušné číslo!
Na začiatku 20. storočia sa štiavničky predávali za 10 až 30 vtedajších korún. Prvá ani druhá svetová vojna dielni veľmi nepomohli – po nástupe znárodňovania sa v roku 1951 dielňa stala súčasťou Komunálneho podniku. Štátu sa veľmi nedarilo – výroba a obchod s fajkami postupne upadali. Fajkárstvu v Banskej Štiavnici sa stal osudným rok 1959, kedy dielňa Rudolfa Môczika definitívne zanikla.
Fajky na tabak a ich história na Slovensku? Príbeh tohto krásneho remesla u nás je trochu smutný!
Spolu so štianvičkami skončila v podstate aj výroba fajok na Slovensku. Neúspechom bolo korunovaných i niekoľko neskorších pokusov o obnovenia ich produkcie – záujem o fajky však už nebol taký, ako kedysi. Svoju významnú úlohu v tom zohral aj nástup éry cigariet – tieto odsunuli hlinené fajky na tabak do úzadia. Dôkazom akosti hlinených fajok z Banskej Štiavnice je fakt, že veľa fajkárov z vtedajšieho Uhorska (v snahe nečestne zarobiť) vyrábalo ich napodobeniny – viac či menej vydarené falzifikáty. Najčastejším motívom vyobrazeným na hlavičke fajok Karola Zachara bol erb mesta, v ktorom jeho dielňa sídlila – často sa však vyskytovali aj rôzne vzory súvisiace s baníctvom, lesníctvom či štátne znaky. Dnešná cena štiavničky sa v komunite fajkárov-zberateľov pohybuje okolo 20 – 30 eur. Čo ak sa náhodou s niektorou z nich stretnete? Budete mať nevšednú príležitosť podržať vo svojich rukách nádherný kus slovenskej fajkárskej histórie. A takúto jedinečnú možnosť si v žiadnom prípade ujsť nenechajte!
Článok pre vás pripravil Vojtech
